Moje básne zvyčajne neprekladám, píšem priamo buď v angličtine, slovenčine alebo v iných jazykoch. No s básňami vybranými pre Ledbury Festival som urobila výnimku a preložila niektoré básne ktoré som pôvodne napísala v angličtine. Tu je krátky výber, a na odkaze Fotobásne aj s fotografiami a na odkaze Zbierka je kompletná knižka básní napísaných v slovenčine.

Iktsuarpok 

Júlové slnko krája oblaky na plátky

citrónovej torty, vtáky lietajú vrstvu

cez vrstvu, stavajú sochu nášho príbehu.

Inuiti majú jedno slovo na ten dlhý pocit

očakávania že niekto príde ku dverám.

Ja nemám špeciálne slovo, ja len čakám.

Každý deň vystieram kráľovský koberec

kde môžeš jazdiť na svojom holandskom bicykli,

špliechajúc kvety z tvojho prúteného košíka.

Taký istý bicykel vidím na stanici v Manchesteri,

v Šanghaji, bežím k nemu, bicyklujúc nás späť

na to miesto, kde sme sa stretli.

Topole

Videla som ťa v Moskve. Vymenili sme si čísla, obaja vediac

že ich nikdy nevytočime. Povedal si mi, ako žiješ na káve

a v skorumpovanom vzťahu s časom. Nepamätám si čo

som ti povedala o mne. Či som vôbec vypila môj čaj.

Odvtedy vidím tvoju tvár za oknami, na každej

obrazovke. Osvetlenie iných áut ma oslepuje,

hrám sa s nimi s polomatnými očami, skladám

z nich trblietave prstene, našu svadbu.

Nedokážem robiť rozhodnutia, ako laň uprostred

cesty neviem, či prejsť alebo nie,

nikdy predtým som nevidela niečo také oslepujúce.

Trúbiace auto ma prinúti doširoka otvoriť oči.

Vidím juhovýchodné vetry, ktoré pätnásť rokov tlačili

na konáre topoľa, každú zimu vyvíjali tlak na jeho korene,

až strom spadol na Zem.